Diagnostika autoprotilátok proti antigénom bunkového jadra

Diagnostika autoprotilátok proti antigénom bunkového jadra
 
Cena: 15 € s DPH
Ušetríte: 66.66%!
Cena po zľave: 5,00 € s DPH
 

Obsah publikácie si môžete pozrieť TU.

 

Predhovor


Predmetom tejto príručky je oboznámiť čitateľov s laboratórnymi znakmi niektorých autoimunitných chorôb. Ide o náročnú a úzko zameranú oblasť medicíny, ktorá býva doménou špecialistov: klinických imunológov, reumatológov, gastroenterológov a ďalších odborníkov. Pri prezentácii problematiky, ktorou sa publikácia zaoberá, sme postupovali od všeobecne známych pojmov bežne uvádzaných v učebniciach k informáciám zo zahraničnej literatúry, s ktorými konfrontujeme vlastné nálezy. Odborná verejnosť, ktorej bude pripadať text prvých štyroch kapitol dobre známy, nám snáď odpustí opakovanie základných pojmov teoretickej imunológie a podávanie zložitých faktov zjednodušenou formou. Zdanlivo úzko orientovaná téma – diagnostika autoprotilátok proti antigénom bunkového jadra – je totiž vo svojej podstate jednoduchá. Metodické postupy, ktoré sa pri diagnostike ANA používajú, sú v zhode so všeobecne známymi sérologickými technikami. Stručne ich opisujeme v kapitole 4. Mechanizmus vzniku autoprotilátok, ktorý do určitej miery vysvetľuje kapitola 3 našej príručky, spočíva okrem iného v tom, že v organizme pacienta sa narušia zábrany imunitného rozpoznávania teluvlastných bielkovín. Vytvoria sa neobvyklé protilátky (tzv. autoprotilátky), ktoré ničia pacientove vlastné bunky, respektíve jeho tkanivá. Autoantigénmi, ktoré sú terčom pôsobenia autoprotilátok, sa v prípade antinukleárnych protilátok (ANA – antinuclear antibodies) stávajú viaceré komponenty bunkových jadier. Ich fyziologické funkcie u zdravého človeka, kde antigénmi vlastne nie sú, opisujeme v kapitole 7.
Autoimunitné choroby sa vyznačujú neurčitými klinickými ťažkosťami, ktoré sa zjavujú u budúcich pacientov postupne. Kožné zápalové zmeny, miznúce bolesti svalov, ktoré sa vyskytujú v rozličných lokalizáciách, a s tým spojený pocit neistoty pri pohyboch bývajú prerušované obdobiami bez klinických príznakov. Spočiatku bývajú príznaky minimálne, hoci samotný autoimunitný proces už môže byť pomerne rozvinutý. Osoba s takýmito ťažkosťami často váha, kým sa rozhodne ísť k lekárovi. Ak aj ku všeobecnému lekárovi príde, bežné vyšetrenie nemusí odhaliť podstatu jeho choroby. K odbornému lekárovi, ktorý sa rozhodne pátrať po imunitnej príčine ochorenia odoslaním séra na špeciálne imunologické testy, sa niekedy pacient dostáva až po opakovaných návštevách.

Naše prvé skríningové vyšetrenie sa zakladá na metóde imunofluorescencie (IF). Je to klasická metóda, ktorá môže upozorniť na prítomnosť protilátok reagujúcich s rozličnými zložkami bunkových jadier vlastného organizmu. Ak sú v sére pacienta prítomné takéto protilátky, naviažu sa na príslušný substrát (jadrá buniek Hep-2). Druhá protilátka označená fluoreskujúcim farbivom (napr. FITC) znázorní jadrové štruktúry, na ktoré sa pacientove autoprotilátky „prichytili“, takže sa dajú pozorovať vo fluorescenčnom mikroskope. Morfologický obraz fluorescencie autoantigénov bunkových jadier má svoje špecifiká, ktoré opisuje kapitola 5. Ich hodnotenie vyžaduje značné skúsenosti.
Aj napriek napriek snahe o presné hodnotenie morfologického obrazu (podľa niektorej z viacerých medzinárodných klasifikácií) signalizuje IF-test prítomnosť autoprotilátok dosť všeobecne; preto ho treba doplniť ďalším vyšetrením. Alternatívny test (imunoblot) identifikuje jednotlivé antigény, proti ktorým sú autoprotilátky namierené. V našom laboratóriu používame techniku imunoblot preto, lebo ukáže, či autoprotilátky v sére pacienta reagujú s jedným, alebo s viacerými antigénmi typu ANA z celkového počtu pätnásť. Podľa nálezov, ktorých príklady uvádzajú tabuľky 4–8, sa ošetrujúci lekár orientuje, aký autoimunitný proces prebieha u jeho pacienta. Na základe výsledkov laboratórnych vyšetrení môže lekár špecialista odporučiť pacientovi vhodnú liečbu. Stav pacienta sa dynamicky mení, lebo jeho choroba sa vyvíja, a preto býva interpretácia laboratórnych výsledkov v korelácii s klinickým obrazom pre ošetrujúceho lekára dosť náročná a často vyžaduje spoluprácu s odborníkom v laboratóriu. Niekedy sa chorobu podarí zdanlivo vyliečiť, keďže sa stav pacienta stabilizuje do takej miery, že klinické príznaky výrazne alebo aspoň čiastočne ustúpia. Inokedy napriek všetkému úsiliu lekárov ochorenie speje k novým komplikáciám.
Veríme, že naša publikácia pomôže lekárom špecialistom, postgraduálne študujúcim, ako aj študentom zorientovať sa v diagnostike autoimunitných chorôb.

Marián Benčat a Július Rajčáni

 

Medicínsky odbor: Imunológia, Reumatológia, Gastroenterológia

 

Ďalšie informácie

Autor:  Marián Benčat a Július Rajčáni
Vydavateľstvo:  Vydavateľstvo Osveta
Vydanie:  Prvé
Rok vydania:  2013
Väzba:  Tvrdá
Počet strán:  100
Formát:  17 x 24 cm
Jazyk:  slovenský
ISBN:  9788080633912
« Späť
 

Komentáre - Diagnostika autoprotilátok proti antigénom bunkového jadra

- Žiadne komentáre -