Diagnostika a liečba mimojícnových prejavov refluxnej choroby pažeráka zaznamenali v posledných dvoch desaťročiach významný rozvoj. Zistilo sa, že reflux nad úroveň horného pažerákového zvierača sa v mnohých ohľadoch líši od gastroezofageálneho refluxu, a začalo sa na neho pozerať ako na samostatnú nozologickú jednotku. Bolo preukázané, že sliznica hypofaryngu, hrtanu a ďalších častí dýchacích ciest je oveľa citlivejšia na zložky refluxátu v porovnaní so sliznicou pažeráka a okrem toho bola preukázaná významná negatívna úloha pepsínu. Významným míľnikom v preukazovaní súvislosti medzi refluxom a mimojícnovými prejavmi (kašeľ, chrapot, glóbus pharyngeus a ďalšie) bolo zavedenie 24-hodinovej dvojkanálovej pH - metria s umiestnením horného senzora nad úroveň horného pažerákového zvierača do klinickej praxe. V posledných rokoch boli predstavené aj ďalšie diagnostické metódy schopné lepšie detegovať reflux nad úroveň horného pažerákového zvierača, a to najmä meranie pažerákovej impedancie, meranie orofaryngeálneho pH a detekcie pepsínu. Aj napriek tomuto pokroku však zostáva diagnostika a najmä určenie podielu refluxu na ťažkostiach pacienta náročnou úlohou. Jedným z dôvodov je, že reflux málokedy pôsobí samostatne, častejšie pôsobí ako kofaktor ďalších faktorov vyvolávajúcich zápalové slizničné zmeny. Ďalším problémom je, že pacienti s mimojícnovými prejavmi refluxnej choroby často nemajú pálenie záhy, a preto prichádzajú k lekárom rôznych odborností, najmä otorinolaryngológom, pľúcnym lekárom a alergológom. Diagnostika a liečba mimojícnových prejavov sa tak stáva medziodborovou problematikou. A je prirodzené, že každý lekársky odbor na túto problematiku nahliada zo svojho uhla. Ak si to však neuvedomíme, dochádza k vzájomnému neporozumenie.

Medicínsky odbor: Gastroenterológia a hepatológia